Paraguay Mba'eva Ndaipori Ndeichagua [por Wualvino Caceres] ~ Historias de Paraguayos en España y el mundo. Paraguayos trabajando y viviendo en el exterior.

lunes 12 de mayo de 2008

Paraguay Mba'eva Ndaipori Ndeichagua [por Wualvino Caceres]

Kuarahy mimbi haku asyetéva,
ndejopimimíva ijehesapépe naimbojojahái,
ndaipóri ndeichagua.

Guaraní ñe'ë he'ë asyetéva, tapicha
jurúgui ñahendu iñasäi, Ñahendu
jave nemokyre'ÿva ha ombohory angirü aty,
ndaipóri ndeichagua.....

Mitä rusueta ku opaichaguáva
ovy'a joa oñemongeta, oñemboharái,
oñopytyvö ha osapukái,
ndaipóri ndeichagua.

Hakuve jave amo yvyraguýpe
lo angirü kuéra oñembyatypa,
Ñemongetarä na'ipore`ÿi chéne
osëma katu kuña rehegua,
Che mbokichiha pukavyrory,
ku'a saino'i resa yvoty,
Ndaipóri ndeichagua.

Mitá kuñanguéra resa kuarahy,
korasö potï, rova tupasy,
ndaipóri ndeichagua.

Sy ha túva kuéra tekopotïha,
jepy'apy pa'üme oha'ä ombohasa
iñemoñarépe jeikove porä,
ndaipóri ndechagua.

Ñande jerekuévo
mitangueraita oñemboharái,
oï omba'apóva hova ñembyasy,
tapére oguata imba'erä oheka,
ndaipóri ndeichagua.

Ogapy poräme ku ñemongeta,
joayhu añete, ñepytyvömba,
néike chera`y, néike che
memby ndekatupyrýva,
ndaipóri ndeichagua.

Pyhare jave ñasaindy rendýpe,
óga renondépe pytu'u renda,
ko ñemongeta tembiapo pyrére,
ha he'i ojupe ko'ëro guarä,
ndaipóri ndeichagua.

Aty guasu hápe jejotopapa
ñomongetave vy'áko oï,
Pukapa joa ha ñeporändu
huláno ndoúi mba'épa oikomi,
ndaipóri ndeichagua.

Paraguaipegua yvypóra kuéra,
Tupä Ñandejára rapykuerigua,
Ikorasöitégui ko omombe'úrö
he'i hapichápe Tupäko tuicha,
ndaipóri ndeichagua.

Paraguái che yvy neporä ndajéva
hi'äite nga'u ndepyahu
jevy, nepotï mbaite ha repukavy,
kuarahy resëicha remimbi asy,
ndaipóri voínte ndeichagua tetä.

Wualvino Ramón Cáceres


3 Comentarios:

Anónimo dijo...

Wualvino , chembo py´a rpryete nde ñe´ê poty!
Aguje ndéve ha taupéicha oiko naneretâ porâme.
Me regosija su poesía. Gracias y que así sea en nuestro bella tierra paraguaya. Que desaparezca todo lo que nos ensuciaba y seamos ese pueblo del cual habla la historia; admirado en el mundo!

Desconozco otros países por eso no puedo decir como tú que no hay otro igual, lo que sí puedo afirmar es que sus apreciaciones son ciertas y me gustaría que escriba una traducción de ella porque no todos los paraguayos tuvieron la oportunidad de aprender el guaraní en su forma escrita.

Su poesía merece ser le
ida.
Felicitaciones. Jasy Morotî

Anónimo dijo...

Pone na tambien en espanhol, mi guarani no es tan bueno... gracias chera'a

Anónimo dijo...

Karai Wualvino, ko ne ñe'ẽpoty iporãiterei, ha iporavẽntema rehaiháre avañe'ẽme. Aguyje.


Che ajeruresemi ndéve, aníkena rembohasa karaiñe'ẽme ko ne rembiapo, aníkena reguevi ha remoĩ jey ambue ñe'ẽme, umi noñe'ẽkuaáivape guarã ko ñane ñe'ẽ teete... ohayhúramo hetã, ha'ekuéra oñeha'ã va'erã oiporu ko iñe'ẽ.

Tekotevẽma ñane sasõ pytagua ñe'ẽgui, ha jaiporu nañe mba'éva!